Založ si blog

Založenie Centra pre rozvoj ekonomickej demokracie [videoblog]

Prepis Ustanovujúcej schôdza OZ Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie. Časť strany VZDOR-SP, iniciatívy Ľavé spektrum a Alternativy.sk na čele s Petrom Zayatsom-Vankom predložili dokumenty a plány o založení nového Centra pre rozvoj ekonomickej demokracie. OZ bude primárne zamerané na šírenie osvety a organizovanie prednášok o družstevníctve a ekonomickej demokracii, budeme tiež poskytovať právne a iné poradenstvo záujemcom o založenie družstva. Schôdza bola spojená s prednáškou p. Zajaca-Vanku, ktorá zhrnula hlavné myšlienky družstevníctva a zamestnaneckých samospráv. Nasledovali príhovory ďalších členov (Bóka, Diczházy s doplňujúcimi poznámkami L. Perného). Zhodli sa, že je nevyhnutné vytvoriť podhubie pre alternatívu zdola, založenú na kooperácii (družstevné podniky), ako opaku egoizmu a individualizmu. Vyvrcholením snáh by malo byť založenie fungujúceho družstevného podniku. Vznikla mimoriadne produktívna diskusia, ktorá je k dispozícii na OTV. Iniciatíva šíri idey ekonomickej demokracii aj na facebookovej stránke, samostatnej stránke, rádio relácii a blogu.

Peter Zajac-Vanka:

„Vitajte milí kolegovia na prvom stretnutí OZ Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie. My sme vlastne dnešným dňom urobili ten iniciatívny výbor, dohodli sme sa na stanovách a na činnosti tým, že odovzdáme na ministerstvo vnútra žiadosť o registráciu nášho OZ.

Prečo to robíme? Každý z nás povie pár slov, že čo to vlastne tá ekonomická demokracia je. Sme také rovnaké krvné skupiny ale zároveň je to skutočne o občianskej iniciatíve a skôr spoločenskej výzve pre zlepšenie nášho života tu na Slovensku. Žijeme uprostred kapitalistickej spoločnosti. Aj tu existujú myslitelia, ktorí premysleli nejaké postupy, ako sa dostať z nejakého marazmu tej globálnej kapitalistickej spoločnosti, vytvorili alternatívy ku kapitalistickej ekonomike a jednou z týchto alternatív je koncepcia ED. Túto koncepciu priniesol na downloadSlovensko profesor z USA David Schweickart, s pomocou docenta Ladislava Hohoša bola vydaná kniha „Po kapitalizme – Ekonomická demokracia“ a sú tam veľmi dobre rozobraté nielen kritika kapitalizmu ako taká, ale aj cesta, ako sa dostať „odtiaľto“, zo súčasného marazmu, až „tam“, k ekonomickej demokracii, k tomu, aby skutočne bolo bohatstvo rozdeľované spravodlivo a aby fungovali všetky sociálne, spoločenské a ekonomické systémy spravodlivo a v prospech ľudstva. Keď sme sa po roku 2011 začali viac zaoberať touto koncepciou na Slovensku, vznikli ďalšie zaujímavé knihy, napr. zborník „Svet v bode obratu“, ktorý zostavil Peter Dinuš s Ladislavom Hohošom. Je v ňom množstvo slovenských autorov, ktorí píšu o ekonomickej demokracii z rôznych uhlov pohľadu. Ďalšou takouto knižkou bola „Ekonomická demokracia dnes – teória a prax“ od Petra Dinuša a Kataríny Šabíkovej, v ktorej sa taktiež mnohí autori, ktorí prispeli aj do vyššie uvedeného zborníka, zamýšľajú nad možnosťami realizácie ekonomickej demokracie v praxi. Naposledy sa podarilo vydať aj knižku „Coopindustria – podnik fungujúci na princípoch zamestnaneckej samosprávy“, ktorej autorom som ja a ktorá je už akýmsi manuálom k tomu, ako zakladať zamestnanecké samosprávy.

Pretože samotný prof. Schweickart hovorí o tom, že ekonomickú demokraciu je možné rozvíjať dvojakým spôsobom, jednou z ciest je klasická revolúcia, rýchla cesta na základe uskutočnenia zásadných krokov k premene súkromného vlastníctva na celospoločenské vlastníctvo a zrušenie súkromného kapitálu, k tomu je však potrebné úsilie drvivej väčšiny obyvateľstva, ako aj silných politických strán. Druhou cestou je možnosť v lone tohto kapitalistického systému založiť základy nového spoločensko-ekonomického zriadenia a položiť ekonomické základy pre socializmus 21. storočia. Touto cestou sa môžeme uberať už teraz, nikto nám nebráni, samozrejme narazíme pri prvých etapách na to, že budeme potrebovať súhlas aj celospoločenskej väčšiny k verejným financiám a potom samozrejme k vytváraniu spravodlivého trhu (pozn.: ďalšie dve piliere Schweickartovej koncepcie). Ekonomická demokracia má tri charakteristické črty:

– zamestnanecká samospráva hospodárskych organizácií

 – spoločenská kontrola nad investíciami (tzv. verejné investície)

– trhový socializmus (férový, spravodlivý, vzájomne výhodný obchod)

Zamestnanecká samospráva v hospodárskych organizáciách je definovaná ako spoluúčasť pracovníkov na riadení a na podieľaní sa na hospodárskom výsledku organizácií. Stručne to nazveme pracovným názvom ako kolektívne vlastníctvo a keď už hovoríme o tom kolektívnom vlastníctve, my sme sa zamerali na pôvod a na to, v akom stave je družstevníctvo vo svete.

1390514_1018696954863022_4176390618641207189_n – kopie

Tomáš Boka, Peter Zajac-Vanka, David Diczházy

Spoločenská kontrola nad investíciami nahradí súčasnú kontrolu súkromnými majiteľmi a súkromným finančným kapitálom, globálnymi finančnými trhmi, ba dokonca v určitom bode, keď už na to bude doba zrelá, dôjde k zrušeniu búrz a zrušeniu súkromných investícií do hospodárskych systémov. Celý systém bude potom pracovať na báze verejných investícií cez verejné banky, ktoré budú pod kontrolou celej spoločnosti.

Férový, spravodlivý trh – umiestňovanie základných prostriedkov a obchodovanie spotrebných tovarov a základných prostriedkov v rámci vzájomne výhodnej výmeny, teda nie na základe koristenia, kedy jedna strana (kapitálový investor) bude mať z toho hlavné zisky, a ten, ktorý poskytne svoje územia a svoje zdroje bude mať z toho oveľa menší úžitok.

OZ Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie v tejto chvíli zakladajú „otcovia zakladatelia“: Peter Zajac-Vanka, David Diczházy a Tomáš Bóka.

Peter Zajac-Vanka (inžinier ekonómie, dlhé roky pôsobil v sfére vzdelávania a v podnikovej ekonomickej sfére, v súčasnosti spoločensky aktívny publicista, aj keď už na dôchodku. Má skúsenosti aj s pôsobením v zamestnaneckých samosprávach, pracoval vo výrobnom podniku, v ktorom mal možnosť nahliadnuť priamo do „kuchyne“ a dospieť k poznaniu, že na Slovensku je možné zavádzať zamestnanecké samosprávy.):

„Prečo družstvá? Jedinou možnou právnou formou zakladania hospodárskej spoločnosti, ktorá by zodpovedala tým princípom zamestnaneckej samosprávy, podľa nášho Obchodného zákonníka družstvo, ale nové družstvo, ktoré už nebude kompromitované transformačným zákonom prijatým v roku 1992, podľa ktorého sa všetky vtedajšie družstvá museli transformovať na podielové družstvá, čím sa de facto stali skrytými akciovkami. V družstve je možné, aby mal jeden člen jeden podiel a aby bol zároveň spoluvlastníkom tejto spoločnosti.“

Tomáš Bóka (nezávislý novinár na voľnej nohe, politický aktivista; pozri aj článok na blogu):

1390514_1018696954863022_4176390618641207189_n – kopie – kopie

Tomáš Bóka a Peter Zajac-Vanka

„Čo ma priviedlo k myšlienke ekonomickej demokracie? Dostal som sa k nej na základe hľadania spoločenských alternatív. Keď vidíme, čo sa deje vo svete, tak si väčšina ľudí začína uvedomovať, že súčasný režim nie je spravodlivý. Keď pár rokov dozadu prepukla finančná kríza, už vtedy začalo byť nad Slnko jasnejšie, že bude nevyhnutné nájsť nejakú spoločenskú alternatívu, ktorá by dokázala – a myslím, že je úplne legitímne povedať – odvrátiť to najhoršie, lebo to, k čomu spejeme, je de facto zánik tejto civilizácie a planéty. Neoliberálny kapitalizmus, ktorý v súčasnosti vykorisťuje už na globálnej úrovni, vedie nevyhnutne práve k tomuto. Pár rokov dozadu som sa začal aktívnejšie venovať hľadaniu alternatív, začal som študovať, začal som si vyhľadávať zdroje a jedna z vecí, ktoré ma najviac zaujali, bola práve ekonomická demokracia, pretože som sa od istého momentu začal zamýšľať nad tým, že načo vlastne máme demokraciu v spoločnosti – aj to viac-menej iba v proklamovanej rovine – keď je obmedzená iba na verejnú sféru, napr. vo forme voľby politikov raz za štyri roky v parlamentných voľbách, alebo akýchkoľvek iných, pričom demokracia na pracoviskách alebo v akýchkoľvek iných sférach spoločnosti neexistuje. Pýtam sa, načo máme demokraciu, keď akonáhle prekročíme prah nášho zamestnávateľa – v nejakej fabrike, alebo hocikde inde – tak sa častokrát ocitáme v tých najhorších predstaviteľných diktatúrach doslova. Kedy o nás rozhodujú iní, kedy nemáme absolútne žiadne možnosti spoluúčasti na rozhodovacích procesoch alebo na procesoch alokácie ziskov, všetky zisky idú do vreciek súkromných kapitalistov. Spoločnosť síce má isté výhody aj z ich činnosti, ale povedzme si na rovinu, že ten najväčší úžitok majú práve kapitalisti, ktorí si privatizujú zisky, ale na druhej strane, ako sme mali možnosť zistiť aj počas finančnej krízy, ak dôjde k najhoršiemu, na straty sa im skladá celá spoločnosť. Ekonomická demokracia mi pripadá ako jedna z najlepších alternatív práve z toho dôvodu, že zavádza princípy demokracie priamo na pracoviská, kedy ľudia rozhodujú sami o sebe, bez toho, aby im niekto zvonka alebo zhora vnucoval nejaké pravidlá.“

PZV: „No a keď to povie zástupca mladej generácie, je to dôkaz toho, ako sa ten svet posunul k vnímaniu toho, že to, čo sme v roku 1990 považovali za najlepšie z najlepšieho, sa nám začína miestami aj hnusiť a minimálne z toho začíname vytriezvievať a že to nie je to, čo sme chceli.“

TB: „K tomu by som dodal už iba toľko, že nedávno som kdesi čítal, že Gar Alperovitz, jeden z amerických autorov venujúcich sa družstevníctvu (ktoré mimochodom zažíva aj v USA menší boom) sa na margo nedávneho prieskumu, podľa ktorého sa viac ako polovica mladých Američanov do 30 rokov prikláňa k socializmu, vyjadril, že sme svedkami veľkej kulturálnej zmeny. Myslím, že keď už aj mladá generácia v krajine, ktorá je vystavená možno tej najhoršej možnej indoktrinácii, dospela do takéhoto bodu a zmene názorovej línie, tak tým je vlastne povedané všetko.“

articlePZV: „Tuto rovno doplním, že koniec-koncov aj pre slovenskú spoločnosť a odbornú verejnosť bolo veľkým prekvapením, keď sa tu objavil David Schweickart v roku 2011 a v aule Ekonomickej univerzity v Bratislave, v bašte pravicového neoliberalizmu, prednášal o ekonomickej demokracii a otvorene hovoril o socializme. A to bolo niečo neuveriteľné, čo v nás zapálilo tie ohníky, kedy sme si hovorili: aha, to musí byť niečo zaujímavé, keď s touto myšlienkou – a teraz to poviem drsne – neprišli nejakí komunisti zo ZSSR, ale americký profesor z univerzity, ktorá je dokonca tuším katolícka. On ako žiarivý príklad úspechu družstevníctva uvádzal Mondragón a my sme si vtedy uvedomili, že my sme tu kedysi mali nejaké družstevné podniky.“

David Diczházy: „Mňa téma ekonomickej demokracie zaujala asi pred viac ako rokom a pol, hlavne kvôli tomu, lebo v nej vidím veľkú víziu a alternatívu voči kapitalistickému systému. Poznáme veľa modelov usporiadania spoločnosti, ale myslím si, že tento je najživotaschopnejší. Kapitalizmus, ktorý tu momentálne máme, rozdeľuje nespravodlivo výsledky ľudskej činnosti, všetky ide oligarchom hore. Ale keby bol zavedený podobný model, aký navrhuje vo svojej knihe David Schweickart, teda so zamestnaneckými samosprávami fungujúcimi na kniha obálkavoľnom trhu a so spoločenskou kontrolou investícií, to znamená že samotní ľudia – dole – by rozhodovali o tom, kam tá nadhodnota ide, ten svet by bol oveľa spravodlivejší. Vnímam tento model ako socializmus budovaný zdola. Myslím, že sa líši od socializmu, ktorý tu bol pred rokom 1989, kde všetko ovládala jedna strana, toto by bolo úplne demokratické a výrobné prostriedky by vlastnila celá spoločnosť, ale zároveň by o nich aj rozhodovala. Práve to by bol podľa mňa obrovský posun vpred v porovnaní s týmto typom socializmu ako aj so súčasným kapitalizmom. Možno by niekto namietol, že je to utópia, lenže vznik a úspešné fungovanie samospráv po celom svete dokazuje opak. Okrem klasického Mondragónu vznikajú aj v USA, v samotnom srdci kapitalizmu, kde je už momentálne silné hnutie družstevníctva a firmy, ktoré krachujú, sa transformujú na družstvá. Napr. v Detroite, kde skrachovali automobilky aj ostatné firmy na ne napojené, vzniklo tzv. hrdzavé pásmo a mnohé podniky prebrali zamestnanecké samosprávy. Tento model sa ukazuje ako efektívnejší, a najmä stabilnejší v čase krízy. Ľudia môžu spoločne prijímať operatívne rozhodnutia (napr. uskromniť sa na platoch bez prepúšťania) bez toho, aby museli továreň zatvoriť. Silné družstevnícke hnutie je vo Venezuele, v Argentíne, ktoré tiež reagovali na krízu a myslím, že keď sem príde nejaká kríza, toto je vynikajúca alternatíva, ktorá by sa dala aj tu uskutočniť. Okrem toho aj v Európe existujú príklady, v Grécku, vo Francúzsku a v iných krajinách,kurdistan_black-mosquito.org kde takéto firmy vznikajú, ale nielen to, sú úspešné a často dokonca efektívnejšie, ako kapitalistické firmy. My na našej stránke ekonomickademokracia.blogspot.sk o nich píšeme, časom vznikne aj klasická webová stránka. Tie zárodky toho nového systému vznikajú už teraz. Je to úplne reálne a myslím si, že aj pre Slovensko je to niečo ako „plán B“, ako to nazval pán Zajac-Vanka vo svojej knihe.“

PZV: „Nazval som to tak, lebo ešte pred krízou si mnohí mysleli, že ten kapitalizmus je konečná stanica a že už nám bude len lepšie a lepšie a zrazu sa po tej finančnej kríze ukázalo, že cesta vedie na slepú koľaj. V roku 2015 sa tiež súčasne odohralo viacero javov, ktoré sú prinajmenšom čudné. Lebo keď mala nejaká krajina problémy a chcela sa vyviazať z eura a európskeho spoločenstva – ako to bolo v prípade Grécka – tak bola obviňovaná z každej strany, keď sa nejaká časť nejakej krajiny chcela osamostatniť, tak tam došlo k občianskej vojne – to zas bol príklad Ukrajiny. Vidíme, čo sa všetko deje v Sýrii a ďalších arabských krajinách a nakoniec vidíme to aj na vyjadreniach niektorých našich makroekonómov, ktorí nie sú priamo v tom mainstreame, že kvôli tej deflácii sa celá globálna ekonomika začína ponášať na postupné klesanie lietadla, čo sa prejavuje na tom, že sa menej vyrába, menej spotrebuje, rast sa spomaľuje, ide sa skôr dolu a skutočne sa blíži ten povestný bod zlomu a my musíme byť pripravení aj s tým „plánom B“. Nemôžeme teraz riešiť verejné banky, to je hudba budúcnosti a ďalšej osvety, nemôžeme zatiaľ riešiť férový trh, pretože na to momentálne nemáme dosah, ale môžeme začať riešiť zamestnaneckými samosprávami zamestnanosť nášho obyvateľstva, vytváranie vlastných ekonomických zdrojov, uspokojovanie potrieb občanov a spoločne riešiť súčasné nespravodlivosti v rozdeľovaní hospodárskeho výsledku a toho bohatstva aj na Slovensku.“

cooperationTB: „Naším cieľom je byť akýmsi laboratóriom nových myšlienok, môžeme to s dávkou nadhľadu nazvať aj ako kvázi think-tank, ktorého cieľom bude dať hlavy dokopy, preštudovať si veci, existujúce alternatívy, minulý režim, súčasný režim, aké nové nápady a nové alternatívy sa objavujú, a napokon vybrať tie najlepšie myšlienky, kľudne do toho zapojiť aj fantáziu, obohatiť to o niečo vlastné. Minule sme sa na jednom stretnutí s priateľmi zhodli na tom, že už je de facto všetko vymyslené, že nemusíme koleso odznova vymýšľať, máme knižky, kde je to všetko vynikajúco vystihnuté, a myšlienky, na ktoré môžeme nadviazať, rozpracovať to, aktualizovať pre potreby súčasnej doby, napasovať to na naše geopolitické ukotvenie v srdci Európy. Samozrejme sú to pekné univerzálne myšlienky, ale ich úspech závisí aj od toho, akým spôsobom sa zrealizujú a bude záležať aj od toho, do akej miery bude ich praktická realizácia zosúladená s potrebami tej-ktorej krajiny, resp. regiónu, pokiaľ pôjdeme až na nejakú decentralizovanú úroveň. Čo sa týka nejakých konkrétnych mechanizmov, verejné banky, atď., tak to, že ako sa to bude volať, aké budú konkrétne podoby a formy, o tom sa budeme rozprávať, o tom sa môžeme baviť, môže to byť ako vo Venezuele, kde to funguje veľmi podobne ako vo Schweickartovom modeli, Chavez_invent-the-future.orgkde tiež pracujúci v podnikoch na báze zamestnaneckých samospráv, to znamená, že si nielen podniky sami riadia, ale rozhodujú aj o rozdeľovaní hospodárskeho výsledku, ale s tým, že do tohto rozhodovacieho procesu vstupuje aj spoločnosť a konkrétny región, existuje tam ak sa nemýlim napojenie na regionálne komunálne rady, ktoré zabezpečujú verejnú kontrolu investícií. Rád by som upozornil na to, že nikto z nás nechce, aby družstvá fungovali ako klasické kapitalistické spoločnosti s dôrazom na zisk, aj keď je to samozrejme možný prvý krok v súčasnom zriadení, ale naším cieľom je zabezpečiť okrem spravodlivosti v rámci vnútropodnikových vzťahov aj spravodlivosť na vyššej, makroekonomickej úrovni, resp. na celospoločenskej úrovni, aby sa výsledky hospodárskej činnosti prerozdeľovali a vracali naspäť do tej spoločnosti. Podobné princípy fungovali aj v minulom režime, akurát to iba troška treba obohatiť o nové poznatky a uviesť do svetla nových zistení od autorov, ktorých sme spomínali. Jednoducho povyberať si ako také čerešničky tie najlepšie myšlienky, vhodne ich skombinovať a zosúladiť, a tak vytvoriť životaschopnú alternatívu voči súčasnému režimu, ktorý nás doviedol na samotný okraj priepasti. Zmeny sú nevyhnutnosťou.“

DD: „Ešte na doplnenie taká informácia – hlavnou myšlienkou založenia nášho OZ je šírenie osvety medzi ľuďmi na Slovensku. Veľa ľudí si kladie otázky ako – je tento kapitalizmus dobrý? Alebo bol socializmus lepší? Pritom tu máme teóriu, ktorá si berie dobré z jedného aj z druhého a ktorá je životaschopná, len o nej ľudia nevedia. Keby o nej vedeli, myslím, že veľa ľudí by sa s ňou dokázalo stotožniť.“

PZV: „Chceme robiť tú osvetu a samozrejme, naše Centrum bude hlavne takou vzdelávacou, osvetovou, nechcem povedať že poradenskou spoločnosťou, ale bude to rozhodne zamerané na to, aby čo najviac ľudí dostalo tie informácie a vedelo sa zorientovať.“

Lukáš Perný (kulturológ, politický aktivista, hudobník):

1390514_1018696954863022_4176390618641207189_n – kopie – kopie (2)

Lukáš Perný

„Som veľký fanúšik tejto myšlienky, nakoľko – ako už moji predrečníci povedali – sme v bode zlomu, kedy sa rozhodujeme o dvoch extrémnych prípadoch budúcnosti civilizácie ako takej, z čoho prvý extrém je neoliberálny, smerujúci až ku korporátnemu fašizmu, predpokladá zánik ľudstva, a druhý, ktorý zastávame my, je postupná cesta k socialistickej budúcnosti. Berieme model ekonomickej demokracie ako isté proto-štádium alebo prechodná fáza na ceste budovania sociálnej súdržnosti ako alternatívy smerom od individualizácie, atomizácie a egoizmu smerom ku kooperácii, vzájomnému porozumeniu medzi ľuďmi. Súčasný stav sa v konečnom dôsledku prejavuje priamo v ekonomicko-spoločenských vzťahoch, ktoré sa budeme snažiť týmto spôsobom zdola zmeniť. Taktiež treba pripomenúť aspekt, ktorý si všímajú futurológ Ladislav Hohoš a ekonóm Peter Staněk, a to je aspekt absencie ľudskej práce, ktorej potreba sa bude pod vplyvom technologického rozvoja zmenšovať čoraz viac. Ak budeme naďalej prehlbovať model invdividualizácie a istého kumulovania ziskov v tom jednom percente obyvateľstva, tak to smeruje k zániku a keď bude menej práce, neviem, čo tí ľudia budú robiť. Takže musíme sa aj nad týmto zamýšľať, ale myslím, že keď to nepôjde cez kooperáciu, tak to nepôjde vôbec. Posledná vec, ktorú by som rád ako kulturológ dodal – keď budeme mať vytvorené fungujúce podniky, môžeme zabezpečiť vyšší rozvoj kultúry v rámci štátu, v rámci regiónov, napokon aj životná úroveň zamestnancov by sa zvýšila, mali by viac voľného času, vytvoril by sa teda priestor pre návštevu kultúrnych podujatí… Ale ako povedali moji predrečníci, myslím, že istým spôsobom objavujeme to koleso a tieto veci v minulosti skutočne fungovali: robotník mohol ísť na operu, do divadla a podnik alebo družstvo mu to preplatilo z prostriedkov príslušného fondu. Myslím, že tieto princípy by sme mali obnoviť a aktualizovať o súčasných autorov, poučení minulosťou a nasmerovaní k svetlej budúcnosti.“

PZV: „Dobre sa to počúva z mojej pozície svedka epochy minulej ako aj súčasnej, faktom je, že skutočne nám nejde o to etablovať socializmus politicky, veď napokon aj takí myslitelia manažmentu ako Peter Drucker definovali vo svojej vízii postkapitalistickej spoločnosti, že budúcnosť nebude ani kapitalistická ani socialistická. On nechal otvorené tie otázky, že niečo z tých prvkov vyhrá a nám sa zdá, že vyhrá skôr ten prvok, ktorý je o tom zapojení zamestnanca ako vlastníka do procesu spravodlivého rozdeľovania. Nejde o nič iné, nejde tu o vyhlasovanie nejakých revolúcií, samotnou revolúciou je už len to, že ľudia, ktorí nemajú prácu, ktorí sú nemajetní, postarajú o to, aby pracovali, aby znova získali tú prácu a mohli prosperovať.“

TB: „Vlastne aj môj prísediaci Peter Zajac-Vanka zažil zaujímavý prerod, kedy pôsobil v socialistických podnikoch, po prevrate sa ocitol takpovediac na opačnej strane barikády, keď pôsobil v kapitalistických podnikoch, ale akýmsi oblúkom sa na základe získaných skúseností vrátil do toho pôvodného bodu, ale už na vyššej úrovni, kedy dospel k poznaniu – a na tom sme sa tu myslím všetci zhodli – že východiskom zo súčasného marazmu je istá forma socializmu. Je síce pekné a nevyhnuté študovať všetky veľké mená marketingu, manažmentu či neoliberálnych autorov, jednak kvôli chápaniu súčasného zriadeniu, pre prehľad ale aj pre lepšie pochopenie názorových oponentov, ale keď sa človek viac zahĺbi do problematiky a spozná všetky alternatívy, tak sa nevyhnutne musí dopracovať k tomu záveru, že jediným možným východiskom je redistribúcia bohatstva, keďže tento svet už dospel do takého štádia, kedy sa už ani nedá nazvať inak ako chorý. Kedy jedno percento populácie vlastní toľko, čo 99 percent zvyšných obyvateľov planéty – teraz je to už aj oficiálne potvrdené – čo je vskutku poľutovaniahodné, je to vyslovene hanba, že sme toto dopustili. Takže to, čo chceme a presadzujeme, predstavuje východisko z tejto situácie.“

12661824_10153926725324322_4020170540273509529_n – kopie

Tomáš Bóka, Lukáš Perný, Peter Zajac-Vanka, David Diczházy

LP: „Ešte by som ťa doplnil, skôr z takého filozofického hľadiska – starší ľudia to myslím pochopili, ale je dôležité, aby sa najmä mladí ľudia nezľakli slova socializmus. Slovo socializmus – alebo vo vyššej fáze komunizmus, ktorý je zavŕšením istého neustále prebiehajúceho procesu, chápeme v sémantickom kontexte. Komunizmus pochádza zo slova communitaris, communis, vo význame zhromažďovať, zdieľať, niečo čo smeruje k spoločnému, univerzálnemu, niečo, čo vlastne spája všetkých ľudí. Teda niečo, čo by malo byť v záujme každého človeka z filozofického hľadiska. Druhá vec, komunizmus ako taký nemá dogmy. On je v neustálom vývoji, to znamená stále sa aktualizuje, stále sa dopĺňa o nové vedomosti. To slovo treba znova vrátiť do diskurzu a vysvetliť ľuďom, aký je jeho skutočný význam, ktorý spočíva v nekonečnej, odvekej túžbe človeka po spravodlivej spoločnosti. Akú bude mať formu, aké prostriedky, to je otázka budúcnosti. Ale tá cesta k nastoleniu spravodlivosti je jedine týmto smerom.“

50000000

PZV: „Tu len doplním, že samozrejme to sú filozofické úvahy, samozrejme je veľmi dobré, že máme medzi sebou, ktorý je skôr tým kulturológom a filozofom, ktorý vie tieto veci objasniť, ale aby sme nevystrašili nielen obyvateľstvo aj určité orgány, ktoré sa stále zaoberajú týmito myšlienkami, že keď sa niečo propaguje z minulosti, tak to treba trestať – celý ten základ, hospodársky a spoločenský je založený skutočne na tých myšlienkach tej sociálnej spravodlivosti a toho prerozdeľovania, bez ohľadu na spôsob, akým sa to nazve. Nám sa vlastne páči práve to pomenovanie ekonomická demokracia, lebo vystihuje tie princípy, ktorým sa budeme venovať a to ostatné radi prenecháme politikom, nech si to riešia niekde v tej povestnej nadstavbovej filozofickej oblasti. Darí sa nám šíriť túto osvetu zatiaľ pomocou tých nemainstreamových médií, napr. pomocou blogu, ktorý spomínal David, pomocou našej facebookovej stránky Ekonomická demokracia, pomocou portálu alternativy.sk, na pôde ktorého sa Zanon_okupácia závodu robotníkmimomentálne nachádzame, taktiež sa podarilo – a týmto sa chcem zároveň Slobodnému vysielaču aj poďakovať – vytvoriť tematickú reláciu Ekonomická demokracia vo vysielaní tohto internetového rádia, od augusta už bolo odvysielaných dvadsať relácií. V rámci nej budeme môcť taktiež niekedy hovoriť o činnosti nášho OZ. V neposlednom rade chceme ako Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie robiť workshopy, semináre, stretávať sa s ľuďmi, riešiť túto problematiku, ako napr. zakladanie zamestnaneckých samospráv na základe Občianskeho zákonníka. Uvidíme, čo bude o rok, zatiaľ máme tú ideu vzdelávať sa, šíriť tú myšlienku, propagovať ju a predovšetkým získavať ďalších ľudí, ktorí budú ochotní sa zapojiť do našej činnosti a ktorí sa budú o túto problematiku zaujímať. A čo mňa ohromne teší, pretože som ročník 1955, že vlastne naša generácia už odovzdáva túto štafetu mladším a je možné, že za nejaké dva roky už prídem iba ako dôchodca sa posadiť a počúvať, o čom to chlapci budú rozprávať a ako sa to bude rozvíjať. Takže toľko v rámci prezentácie nášho projektu a tešíme sa na ďalšie stretnutia a na to, čo máme pred sebou.“

V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus? Aké sú znaky dnešného sveta a aké sú alternatívy?

23.09.2017

Článok bol publikovaný na webe ZEM&VEK v roku 2015, táto verzia je doplnená o nové poznatky. Nasledujúce poznatky som získal po piatich rokoch podrobného štúdia súčasných filozofických viac »

Zoznam cudzích vlád, ktoré USA zvrhli alebo sa snažili zvrhnúť po 2. svetovej vojne

12.09.2017

Americký publicista a historik Wiliam Blum spísal zoznam cudzích vlád, ktoré USA zvrhli (označené*) alebo sa snažili zvrhnúť po 2. svetovej vojne (http://www.informationclearinghouse.info/article39625.htm): viac »

Právo na dôstojný život

25.08.2017

Slušný a cnostný pracujúci človek na Slovensku zarobí od 300 do 600€. Táto pracujúca chudoba žijúca od výplaty k výplate sa dnes nazýva strednou vrstvou. Napriek tomu, že štátni zamestnanci viac »

putin

Rusko porušuje na Kryme ľudské práva, mieni OSN

25.09.2017 18:49

Podľa misie OHCHR krajina porušuje ľudské práva vnútením ruského občianstva tamojším obyvateľom a úmyselným presúvaním stoviek väzňov a zadržaných ľudí do ruských väzníc.

Frauke Petryová, AfD, politici, hádka

Rozkol v AfD, Frauke Petry vynadala kolegom priamo pred novinármi

25.09.2017 17:58

Predsedníčka Alternatívy pre Nemecko oznámila, že nebude pôsobiť ani v parlamentnom klube tejto strany. Straníckym kolegom vynadala do anarchistov.

Veľký protikorupčný pochod

Tretí protikorupčný pochod sa skončil. Študenti žiadali vyšetriť kauzy

25.09.2017 17:20, aktualizované: 18:47

Tretí protikorupčný pochod, ktorý organizovali študenti stredných a vysokých škôl, sa začal na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. Demonštrácia sa niesla v pokojnom duchu.

Islamský štát, islamisti, Irak, islamskí extrémisti, vlajka, zástava

Irak popravil 42 radikálov, najviac v tomto roku

25.09.2017 16:33

Popravu vykonali po tom, čo si útoky príslušníkov teroristickej organizácie tzv. Islamský štát (IS) vyžiadali životy viac ako 60 ľudí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 91
Celková čítanosť: 240044x
Priemerná čítanosť článkov: 2638x

Autor blogu

Kategórie