Založ si blog

Verše IV.

 (ukážka z pripravovanej knihy básní)

Zahalený Kamzík
Kamzík si obliekol rúcho hmly a pozerá na príbehy včerajšej noci,
robí to už tisíci krát.. smeje sa, i plače…
Internáty v rozliatom mlieku pamätajú si osudov milióny,
šťastí i nešťastí ľudskej existencie,
ktoré zostali zapísané na stenách izieb,
vyryté na dverách šatníkov,
a pohodené v priekope ľudských činov…
Na zdravie priatelia! Napite sa dnešnej hmly,
a ochutnajte nápoj, ktorý nám zanechala minulosť.

10632730_10204398012663533_5605058552890520025_n

Kópia
… bola tam! …mrakmi zahalená zastávka električky jej podobizeň vydala do jeho sveta. Zahalená v bielom rúchu ženy, ducha minulosti, ktorý si od Boha jej tvár požičal. Nočná mora a či najvytúženejší sen? Zasnené modré oči, dokonalé obrysy tváre, ktoré pre neho znamenali vesmír. Ten smutno-poetický výraz zakliatej panny, čistota vzkrieseného symbolizmu, ideál vytvorený len pre jeho vnútorný svet, ktorému nikto nechápe. Jeden z miliónov nešťastných a hľadajúcich ten obraz, ktorý definitívne stratil vlastnou vinou. Stála tam, smutná a nešťastná a ani netušila akú trýzeň mu jej podobnosť spôsobuje. Previezli sa spolu autobusom, ona vystúpila a zmizla kdesi medzi študentkami. Zomierajúci ideál podobný jeho antivesmíru sa stratil. Fikcia originálu zmenila sa v nehasnúce hľadanie podobnosti. Kamenné tváre a blúdenie v labyrintoch túžob, utopené v potokoch sebaklamov a nesplnených očakávaní. On a Ona sa stretávajú v krajine vykradnutých snov…

DSCN3604Stratená
Stratila sa v smaragdovom odkaze včerajška
vidím v ňom zakliate túžby miliónov.

DSCN3593

V odmäku purpurových vĺn včerajšej clivoty
(ranná prechádzka v Šaľskej hmle)

Nekonečne plynúci Váh zaspieval melódiu jesennej krásy,
z tajomných hlbín zobudil všetky víly a magické bytosti.
V týchto nádherných ranných hmlách Vás občas hľadám,
moje nádherné, ktoré stratili ste sa kdesi vo svete.
Hľadám Vás, ale viem, že už nikdy nenájdem…
Splývať s dokonalou prírodou, počúvať melódie malebné,
v tento všemocný, Appolinairov dušičkový čas,
ktorý zapísal si kúsok melanchólie do každého z nás,
keď zas a znova ožívajú veľkého básnika slová v Rýnskej jesennej-Zmizli ste v hmle, poetické krásky včerajších dní,
v tej nádhernej hmle, ktorú mám tak rád.
Kdesi ďaleko skrýva sa Slnko, odpočíva aby katarzne cítili nádeje všetci stratení, zastavme sa všetci a spomínajme na čas, ktorý odišiel s prúdom Váhu, spomínajme v dobrom na tie chvíle, ktoré presvietili svetlom naše životy.

DSCN3515

Severák Doliny Mlynskej
Vietor noci roztočil neexistujúce mlynské kolá nad stratenými riekami času. Tak v noci spieva Mlynská dolina. Spieva o nás, o vás a o tých, čo kedysi tiež verili. Kdesi v šuflíkoch stolov či v prastarých skriniach pozabúdali na tie stratené lásky, ktoré končili sa svitaním. Mlynský vietor húka so všetkými sovami, akoby Appolinare písal túto scénu. Akoby naraz ožilo bájnych deväť stratených mlynov. Bájnych deväť výnimočných okamihov.

DSCN3508

Závoj minulých životov
Sníval som sen zapletený vo vôni vašich vlasov,
záhadnosť a krása smutných bytostí je ako vôňa kvetov,
kdesi v minulých životoch sme sa stretli
kedysi dávno pretli sme lano, ktoré nás spájalo..
a teraz ťa stretávam v snehových závejoch slzami zakrytú…

DSCN3712

V hostinci staničnom smutno jest
Aká nálada v hostinci staničnom,
či smutno, či veselo,
taká i vo svete šírom.
Naštvaný gambler so synáčikom pri automate prehráva
a chrčí ako prehistorická príšera z inej dimenzie.
Nešťastný chlapík červený, dopil pivo posledné,
hladkajúc si briadku sťa filozof ľudu,
a smutne sa zahľadel do oblakov, ktoré objali slnko.
Slnko, ktoré bozkával jarný dážď
zahalený v čudnej melanchólii týchto dní,
týchto smutných dní.
Drobné kvapky s vánkom studeným,
roztancovali odkvitajúce stromy.
Vtákom to však nevadí.
Spievajú si svoje melódie za oknom hostinca staničného
a čakajú na vlaky, ktoré nikam nevedú…
Krásne je vždy posedieť v hostinci.
Svet nahý, od lží a ilúzií zbavený,
vo svojej nahote sa potápa v čerstvo vyčapovanom pive.

DSCN3352

Vankúš
Som tvoj horúci vankúš, ktorý hreje ťa, ale vie aj popáliť. Schúlený ako kocúr v tvare otázniku, počúvam tlkot tvojho srdca. Cítim tvoj dych na mojej koži a pýtam sa noci, či smiem sa tešiť z poézie tohto okamihu. Zasnený som zostal skrytý v cukrovej vate, stratil som sa… Medzi tebou a ňou, kdesi tam, kde vesmír sa ma pýta, čo ďalej…Kdesi tam, kde niet odpovedí, kde kvitnú otázky a kde všetko zakázané sladko chutí.

DSCN3532

O jej mlčaní

Vieš vytvoriť to poetické ticho, ktoré v sebe ako v hodvábnych šatoch vytvára tajomno a milióny otáznikov. Prečo práve tieto otázniky nás bytosti podivné tak nesmierne priťahujú? Najradšej by som v tom tichu zaspal, zaspal a už sa nikdy nezobudil… Ticho, ktoré ma živý ako sladký nektár, no zároveň pomaličky zabíja. Smrť pomalá, ale krásna… nachádzam v tebe radosti i smútky, nachádzam v tebe svetlo i noc, nachádzam v tebe vášeň i pokoj, nachádzam v tebe istotu aj neistotu. Po tom nekonečnom tichu prichádzajú tvoje sladké slová, ktoré sú pre mňa vyslobodením z labyrintu otáznikov…

Tvoje ticho je ako modla, ktorú uctievam, na zároveň sa bojím, že ma raz zavraždí. Potichu zavraždí. Možno práve v tom tichu je viac, než milióny veršov skrytých, možno práve v tom tichu ma miluješ aj nenávidíš, možno práve v tom tichu je prítomnosť aj budúcnosť, možno práve v tom tichu zostal som zakliaty… Zostáva mi veriť, že za mlčaním neskrýva sa odmietnutie… Cez tvoje sladké očká počúvam tlkot tvojho srdca, a prajem si zastaviť čas… Bojím sa dotknúť tvojej slobody, a spýtať sa či si, alebo nie si moja.. Bojím sa veriť ilúziám, lebo život v zornom uhle večnosti krátky je, ale túžim po večnom objatí, ktoré náš vo vesmír premení, a zatancujeme si spolu na svetle hviezd… Utopíme sa spolu vo vášni zasnených nocí, zobudíme sa, keď sa pohľady naše ako zrkadlá duší stretnú a dúfam, že sa tie laná, ktoré držia nás v objatí nikdy nepretnú.. Chcem sa nadýchnuť tvojej vášne, chcem sa dotýkať tvoje túžby, chcem byť tvojim sluhom i bohom, ponoriť sa do chuti tvojich čerešňových pier, poprechádzať sa v tvojich najtajnejších predstavách a splniť ti všetky tvoje najsilnejšie túžby…

Poskladám ti ruže zo slov ako z lupeňov vône záhradu rozkoší, odložím ti kúsok svojej duše pre večnosť ukrytú v tvojom bozku, schovám si ťa pod plášť nášho sveta, ukrytého kdesi v minulosti a blažených predstavách. V poézii večnosti, kde minúty menia sa v kvapky stekajúce po steblách byliniek stvorených v rannej rose, uvidím tvoj obraz, raz a na večnosť. Ten odraz tvojich krásnych očí trblietajúcich sa v kvapkách rosy, v rannom svitaní…A akoby jeden veľký básnik prekliaty dodal: „navždy zadriemať v tieni vašich rias.“ V nekonečnej kráse tvojho, nášho sna…

A nastal plač… a desivé ticho… v prázdnej miestnosti internátnej izby…

DSCN3526

Sonet o jej chvíľkovom návrate
Stanica osudná plná pohľadov zvedavých ľudí v daždivý novembrový deň. Ja ju znova uvidím. Áno ju! Vlak brzdil, blížil sa k stanici a ľudia sa vystúpiť ponáhľali. Otázniky, čo sa bude diať nasledujúce minúty? Naháňal ma strach z niečoho čo príde. Bude to ona ako som ju poznal? Nezmenila sa? Ožije vo mne nádej po ryšavých sklamaniach? Príde vôbec? Podchodom som sa blížil k nej. Z odkvapu sa ozývali dažďové kvapky a každý sa kamsi ponáhľal. V ten moment zastal čas. Bola tam! Bola tam! Daždivý novembrový deň naplnili slnečné lúče. Zastal som, prestal som dýchať a ešte stále som neveril, že ju vidím. Bola neuveriteľne krásna a vôbec sa nezmenila. Jej prenikavý pohľad som cítil na každom kúsku svojho tela. Akoby ma nim celého zviazala. Akoby ten čas medzi tým, čo som ju videl naposledy ani neexistoval. Mala ten sivý kabátik, nádherné vyfúkané vlasy a pohľad Appolinarovej Loreley. Bola to ona! Tak ako som si ju predstavoval v snoch, tak ako som po nej túžil. Odovzdal som jej ružu. V pohároch vínka našli sme úprimnosť. Šťastie v okamihu, ktoré sa premenilo v oázu rozkoše novembrového studeného večera. Svet akoby prestal existovať. Existovala iba tá reštaurácia, poháre Bakchovho nápoja, čašníčka, zopár hostí a ona. Akoby sme sa viezli vo vesmírnom korábe ďaleko od Zeme. Okamih šťastia, pretože šťastie je iba okamih. Nikdy nezabudnem.
DSCN1737 – kogpie

 

 

 

Energeticky sebestačná obec Kněžice

01.04.2018

Etymologický význam slova utópia má viacero výkladov – hovorí o mieste, ktoré neexistuje (z gr. oú+topos –nie-miesto), ale aj mieste pre dobrý život (eu+topos, dobré miesto). Ambíciou nasledujúceho viac »

Branislav Fábry prednášal o súčasných problémoch súvisiacich s výzvami v bioetike

01.04.2018

Dňa 26. marca 2018 sa na pôde Inštitútu filozofie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity konala prednáška právnika, člena Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, odborného asistenta viac »

Trvala len 72 dní, no zmenila svet. Odkaz Parížskej komúny je dodnes aktuálny: ľudia si môžu vládnuť sami

19.03.2018

"Ľud z roku 1789 ovládol vrcholy dejín, pretože mal odvahu, a dejiny dajú patričné miesto i ľudu z roku 1870-1871, pretože nepoznal strach a vo svojej viere zotrval až do smrti." Lissagaray: viac »

utečenci, migranti, Grécko, Afganistan

Európska komisia a OECD uverejnili príručku o migrantoch

21.04.2018 22:54

Príručka identifikuje hlavné výzvy súvisiace s integráciou migrantov a stanovuje konkrétne politické odporúčania na ich riešenie.

Barbara Bushová

S Barbarou Bushovou sa prišli rozlúčiť štyria bývalí prezidenti

21.04.2018 22:52

Približne 1500 hostí vrátane štyroch bývalých prezidentov sa prišlo v sobotu naposledy rozlúčiť s bývalou prvou dámou USA Barbarou Bushovou, ktorá zomrela v utorok vo veku 92 rokov.

urad prace, Vazovova

Zamestnávateľom sa nechce zverejňovať platy

21.04.2018 20:43

Už pred pracovným pohovorom bude uchádzač vedieť, minimálne koľko môže zarobiť.

Izrael, vlajka,

Únia vyzvala Izrael, aby nepoužíval smrtiacu silu proti Palestínčanom

21.04.2018 20:36

Reagovala tak na piatkovú smrť štyroch mladých Palestínčanov.

Lukáš Perný

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 290069x
Priemerná čítanosť článkov: 2816x

Autor blogu

Kategórie