Blog Lucasa Perného

Temné mraky tiahnú sa ponad lesík neďaleký,

nočný spev vtákov sa z neho ozýva.

Svit mesiaca v doraste cez borovice v nočnom hábe prechádza.

Noc chladná vo mňe otázky prebúdza.

Človek nočným poľom prechádza,

obsah ktorého len jemný mesačný svit prezrádza.

Zakopne niekoľkokrát,

nikdy nevie kedy osudné to bude.

Budúcnosť vo vráskach a nekonečných otázkach,

v diaľke poľa signály svietivé

… a vlasy šedivé.